Rómske príslovia, porekadlá a pranostiky

Rómska kultúra má svoje špecifické porekadlá a príslovia. Ich pranostiky vychádzajú z ich kultúry a získaných vedomostí.

Obsah

Rómske príslovia

Cigánske príslovia sa tiež nazývajú goďaver lava – čo v preklade znamená múdre slová. Príslovie je ľudová múdrosť, ktorá má poučiť.

Slovensky	Rómsky
Hladná medvedica netancuje.	Bokhaľi ričňi na khelel.
Aj čierna sliepka dáva biele vajíčko.	The kaľi kachňi anel parno jandro.
Nič nie je také na zemi - ako rómske srdce.	Ňič nane pe phuv ajso – sar romano jilo.
Všetci somári majú rovnakú tvár.	Savore somaren hin jekh muj.
Priateľstvo je bohatstvom.	O amaľipen hin barvaľipen.
Dlhý jazyk, krátky rozum.	Džinďarďi čhib, charňi goďi.
Aký si k priateľovi, taký si sám k sebe.	Savo sal ko amal, ajso sal ke peste.
Hnev ohlupuje.	E choľi diliňaľarel.
Jeden kvietok nerobí dni šťastnými, ale hovorí o tom, čo nie je ďaleko.	Jekh luluďi na kerel o ďivesa bachtalenge, ča sikhavel pr´oda, so nane dur.
Had hada nepokúša.	Sap sapes na bengiňarel.
Sladká reč železné dvere otvára.	Guľi duma trastuno vudar phuterel.
Jazyk je ostrejší ako nôž.	E čhib hiňi sar morarďi čhuri.
Pre nového priateľa nezabúdaj na starého.	Vaš o nevo amal, na bister po purano.
Oheň, kašeľ a láska sa nedajú skryť.	Jag, chas the kamiben pes na del te garuvel.
Múdry kladie jazyk na srdce, dobrý ukazuje srdce jazykom.	Goďaver thovel e čhib po jilo, lačho sikhavel o jilo čhibaha.
Otec zbiera seno ako zlato, syn utráca zlato ako seno.	Dad kidel khas sar somnakaj, o čhavo keľtinel o somnakaj sar khas.
Súď ma podľa mojej roboty, nesúď ma podľa mojej kože.	Le man pal e buťi, ma le man pal miri morčhi.
Nehľadaj si ženu očami, hľadaj ju podľa sluchu.	Ma rode tuke romňa jakhenca, rode la kanenca.
Podľa domu spoznáš ženu.	Pal o kher prindžares džuvľa.
Keď poznáš matku, nepýtaj sa na dcéru.	Te prindžares la da, ma phuč pal e čhaj.
Spoznaj matku, vezmi si dcéru.	Prindžar la da, le tuke la čha.
Hlad je silnejší ako strach.	Bokh zoraleder sar dar.
Hlupák hovorí, čo vie, múdry vie, čo hovorí.	Dilino phenel, so džanel, goďaver džanel, so phenel.
Múdremu napovedz, hlúpeho trkne.	Goďavereske laveha, dilineske Rugin.
Kto má rád len seba, nevie, čo je šťastie.	Ko kamel ča pes, na džanel s'oda bacht.
Kto nemá chlieb, je chudobný, kto nemá rozum, je ešte chudobnejší.	Kas nane maro - čoro, kas nane goďi - mek čoreder.
Každý vták si spieva svoju pieseň.	Sako čiriklo peskeri gili giľavel.
Lepšie s múdrym roztĺkať kamenia, než s hlupákom jesť buchty.	Feder goďavereha bara te phagerel, sar dilineha bokheľa te chal.
Niekto ti môže poradiť, niekto ťa môže usmerniť, ale človeka zo seba musíš urobiť sám.	Averdženo tut šaj del goďi, averdženo tut šaj del drom, aľe manušes tutar mušines te kerel ča tu jekh.
Rom s Rómom, gadžo s gadžom.	Rom romeha, gadžo gadžeha.
Slnko svieti pre každého.	O kham sitinel prekal sakoneste.
Ukáž gadžovi, že si človek, a on ti ukáže, že aj on je človek.	Sikhav gadžeske, kaj sal manuš, jov tuke sikhavela, hoj the jov hin manuš.
Čo Boh dá, to bude.	So o Del dela, oda ela.
Chlieb je od Boha.	Maro hin le Devlestar.
Hľadaj Boha a nájdeš všetko.	Rode le Devles, arakheha savoro.
Príbuzní s príbuznými.	Famiľija kija famiľijate.
Kam jedna rodina, príbuzní za ňou.	Famiľija pal e famiľija džal.
Človeku sa ťažko žije samému.	Korkore manušes dživipen nane.
Nie sú deti, nie je šťastie.	Nane čhave, nane bacht.
Aká matka, taká dcéra, aký otec, taký syn.	Savi daj, ajsi čhaj, savo dad, ajso čhavo.
Kde sú synovia, tam je sila.	Kaj murša, odoj zor.
Nepozeraj sa na krásu, ale na srdce.	Na dikh pro šukariben, dikh pro jilo.
Muž nosí klobúk, žena len šatku.	Murš hordinel staďi, džuvľi ča khosno.
Koho si vezmeš, s tým ži.	Ko kas peske lel, mi leha dživel.
Kde znie spev, tam mizne žiaľ.	Kaj o giľipen, našľol pharipen.
Dobrá pieseň očistí srdce.	Lačhi giľi žužarel o jilo.
Bohatstvo sprevádzajú peniaze, chudobu piesne.	Barvaľipen lovenca, čoripen giľenca.
Nie je každý Róm hudobník.	Nane sako Rom lavutaris.
Najväčšia úcta hudobníkovi.	Jekhfeder paťiv lavutariske.
Aké obecenstvo, tak hráme.	Save gadže, avka bašavas.
Človek žije, ako sa dá.	Manuš dživel, sar pes del.
Keď dávajú, jedz, keď bijú, utekaj.	Te den, cha, te maren, denaš.
Prenocuj tam, kde ťa zastihne noc.	Kaj tut e rat zachudel, odoj ačh.
Ako sa žije, tak sa umiera.	Sar pes dživel, avka pes merel.
Krásne slová potešia srdce.	Šukar vakeriben guľarel o jilo.
Viac slov, viac rozumu.	Buter lava, buter goďi.
Múdre slovo je viac ako peniaze.	Goďaver lav hin buter sar love.
Róm Róma neokradne.	Rom Romestar na čorla.
Gadžo musí jesť ten istý chlieb ako Róm.	Gadžo ajso maro mušinel te chal sar the o Rom.
Pod košeľou je každý nahý.	Tel o gad sako nango.

Rómske múdrosti

Môžeš spočítať, koľko je jabĺk na strome, ale nemôžeš spočítať, koľko je stromov v jablku.
Nie všetci ľudia sú podobní stromom.
Nezahadzuj veľkú cestu pre malú.
Nehanbite sa, Rómovia, za to, že ste čierny. Veď čierna pôda dáva bielym chlieb.
Podaj priateľovi ruku, ale spočítaj si prsty.
Odrež si jazyk skôr než ti jazyk odreže hlavu.
Život sa skladá z mnohých klamstiev a z trošku pravdy.
Ten, kto ťa chce zotročiť, tí nikdy nepovie pravdu o tvojich predkoch.
Príde čas, kedy sa nás zima opýta, čo sme robili cez celé leto.
Ak som pes, uviaž ma na povraz. Ak som človek, daj mi úctu.
Ak zomrie otec, plače duša. Ak zomrie matka, plače srdce.
Bez lásky nie je život.
Boh dáva, aby človek bral.
Hlúpy keď mlčí, podobá sa múdremu.
Hovno neutajíš, aj keď ho prikryješ cylindrom.
Choď tam, kam ta srdce ťahá, ale ta, kam ťa ťahá až priveľmi, ta nechoď.
Keby nebolo čiernej zeme, nebolo by bieleho chleba.
Keď príde Gadžo do bytu k Rómovi, hľadá špinu. Keď príde Róm ku gadžovi, hľadá charakter.
Keď ti päť ľudí povie, že vôl je krava, hovor to tiež, ale dojiť ho nechoď.
Kováčové deti sa neboja ohňa.
Kto je čierny, chce byť biely, a kto je biely, platí veľké peniaze za to, aby pri morí sčernel.
Kto nemá chlieb je chudobný, kto nemá rozum, je ešte chudobnejší.
Najpočestnejšia starena je tá, čo bola v mladosti kurva.
Najviac sa hrbatým posmievajú chromí.
Nehľaď na to, akú má človek kožu, ale pozeraj, aké má srdce.
Niet ruže bez tŕňov, niet lásky bez bolesti.
Po nešťastí príde šťastie.
Povraz nepovolí, ak ťaháš zaň sám. Možno povolí, ak potiahneme viacerí.
Prd do ohňa nepriložíš.
Spálil si jazyk polievkou a teraz fúka na kyslé mlieko.
Ten, kto nevie tancovať, tvrdí, že zem je hrboľatá.
Ukáž gadžovi, že si človek a on ti ukáže, že je tiež človek.
Život je ako detská košieľka: deravý, špinavý a krátky.
Dva melóny v jednej ruke neodnesieš.
Každý sa oháňa strýcom primášom.
Učme sa hudbe, lebo lepšie je mať na brade jeden mozoľ od huslí, ako na rukách desať od roboty.
Dve oči na pozeranie, dvoje uší na počúvanie a jedny ústa na mlčanie.

Slovenské príslovia a porekadlá o rómoch

Cigáň cigáňa vždy nájde.
Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli.
Cigáni mu v bruchu vyhrávajú.
Darovať je pánsky, nazad brať cigánsky.
Jednaj sa ako Cigán, zaplať ako pán.
Kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť.
Kto mnoho hovorí, cigáni.
Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo cigáni.
Nechcelo sa cigánovi žať, nech si zbiera, kto si porozsýpal.
Nie je všetko pravda čo baby cigánia.
Páv, husár a Cigán, najpyšnejšie stvorenia.
Psovi keď spí, cigáňovi keď sľubuje a žene keď plače, never!
Pusť Cigána pod pec, vyjde ti na pec.
Siedme nepokradneš, povedal cigán a nechal na poli každú siedmu kapustnú hlavu.
Sľúbiť je pánsky, nesplniť cigánsky.
Cigáň a zlodej sú kamaráti.
Cigáň a zlodej všetko jedno.
Cigáň i vlastné reči za cudzie vydáva.
Cigáňovi ani pravdu neveria.
Kto cigáni, ten kradne.
Neboj sa tak čierneho cigáňa ako bieleho.
Cigáni, až sa mu z hlavy kúri.
Cigáni, len sa tak práši za ním.
Cigánil, že sa hory zelenali.
Cigáň od kosti.
Cigáň sa mu za chrbát zavesil.

Rómske porekadlá

Cigánske porekadlá majú svoje zastúpenie v kultúre ľudovej slovesnosti, aj keď v menšom množstve ako príslovia.

Slovensky	Rómsky
Akoby jeden druhému z oka vypadol.	Sar jekh avreske andal e jakh peľahas avri.
A ten má v ušiach kameň zakovaný.	U leske ando kana o bar petalumen.
Ani čerta sa nebojí.	Mek bengestar na daral.
Čuší ako voš pod chrastou.	Čitkinel sar džuv tel o prišťos.
Budeš si pätu lízať.	O paluno pindro tuke čareha.
O tom už aj vrabce na streche čvirikajú.	Pal oda imar o vrabci po dachos giľavel.
Akoby hrach na stenu hádzal.	Sar te čhivelas chirchil pe fala.
Keď netečie, aspoň kvapká.	Te na čuľol, choča kapkinel.
Po nečase čas býva.	Pal o nalačho lačho avel.
Proti veku nieto lieku.	Po berša nane draba.

Rómske pranostiky

Cigánske pranostiky hovoria o počasí, vznikali v priebehu rokov. Staršie generácie sledovali udalosti a vytvárali z nich múdrosti, ktoré platia dodnes.

Slovensky	Rómsky
Katarína na ľade, Vianoce na blate.	E Katarina po ľegos, e Karačoňa pe čik.
Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.	Po Nevo berš čik, pe Patraďi jiv.
Na Tri krále mnoho hviezd – mnoho zemiakov.	Po Trin kraľi but čercheňa – but phuvale.
Keď január vodu pustí, v ľad mu ju zas marec zhustí.	Te o januaris paňi mukel, ando ľegos la o marcos pale phandel.
Keď je február suchý, je august mokrý.	Te hin o februaris šuko, o augustos hino cindo.
Studený máj, v stodole raj.	Šilalo majos, stodolate pherdo.
Prvý dážď na Margitu trvá štrnásť dní.	Angluno brišind pe Margita chudel dešuštar ďives.