Obsah
Zdvorilostné rómske frázy
Zdvorilostné rómske frázy sú zväčša spojené s Bohom. Treba dávať pozor na to, koho oslovujete, aby ste použili správny tvar oslovenia.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Dobrý deň | Lačho džives |
| Kam ideš, človeče? | Kaj džas, roma? |
| Kam ideš, kamarát? (Používajú len muži) | Kaj džas, more? |
| Čo varíš, dievča? (Používajú dve seberovné ženy) | So taves, čaje? |
| Čo varíš, dcéra moja? (Používa staršia žena voči mladšej) | So taves, mri čhaj? |
| Kam idete, teta? (Pozdrav staršej žene) | Kaj džan, bibi? |
| Ako žiješ? | Sar džives? |
| Ako žijete? | Sar dživen? |
| Ako sa máš? | Sar sal? |
| Ako sa máte? | Sar san? |
| Ako sa ti darí? | Sar tuke džal? |
| Dobre | Mištes |
| Dobre | Lačhes |
| Ako sa voláš? | Sar tut vičines? |
| Volám sa Jožko | Vičinav pes Jožkus |
| Choďte s Bohom! (Pozdrav na rozlúčku) | Džan Devleha! |
| Ostávajte s Bohom! (Pozdrav na rozlúčku) | Ačhen Devleha! |
| Nech je Boh s tebou | O del tuha |
| Nech je Boh s vami | O del tumenca |
| Nech ťa Boh chráni | Mi o del tut arakhel |
| Nech ti Boh svieti na cestách | Mi o del tuke pro droma sitinel |
| Nech vám boh svieti na cestách | Mi o del tumenge pro droma sitinel |
| Dovidenia | Andro dikhiben |
| Ďakujem | Paľikerav |
| Prosím ťa | Mangav tut |
| Dobrú chuť | Lačho chaviben |
| Koľko máš rokov? | Keci tuke berš? |
| Mám 22 rokov. | Mange hin biš u duj. |
| Si rómka? | Sal romaňi? |
| Si róm? | Sal romano? |
| Polovične | Jepašuňi |
Základné rómske otázky
Rómske otázky, ktoré môžete použiť v akejkoľvek situácii.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| S kým si? | Kaha sal? |
| Už ideš? | Imar aves? |
| Kedy prídeš? | Kana aveha? |
| Čo budeš robiť? | So kereha? |
| Čo si robil včera? | So kerehas ič? |
| Čo hovoríš? | So vakeres? |
| Kto ti to povedal? | Ko tuke phendža? |
| Čo on povedal? | So ov phendža? |
| Čo si povedal? | So vakerehas? |
| Spíš? | Soves? |
| Odkiaľ si? | Khatar sal? |
| Kde si teraz? | Kaj sal kanake? |
| Kde ma budeš čakať? | Kaj man užareha? |
| Kedy ma budeš čakať? | Kana man užareha? |
| Kto je ten chlapec? | Ko hin oda čho? |
| Ktorý z tých chlapcov je Ján? | Ko kale čhavendar hino o Jankus? |
| Čo je to? | So hin oda? |
| Kde je? | Kaj hin? |
| Kedy prídu? | Kana avena? |
| Žiješ? | Džives? |
| S kým ideš? | Kaha džas? |
| Čo hľadáš? | So rodes? |
| Kto to tak povedal? | Ko oda avke phendža? |
| Odkiaľ prichádzajú? | Khatar aven? |
| Čo chce robiť? | So kamel te kerel? |
| Načo myslí? | Pre soste gondoľinel? |
| Ako je to možné? | Sar oda avke šaj el? |
| Ako to urobíme? | Sar oda keraha? |
| Ako sa vám to páči? | Sar pes tumenge oda tecinel? |
| Čo si o tom myslíš? | So peske pal oda gondoľines? |
| Kedy sa to stalo? | Kana pes oda ačhija? |
| Aká je tvoja adresa? | Savi hiňi tiri adresa? |
| Kto to urobil? | Ko oda kerdža? |
| Prečo si robiť starosti? | Soske peske tekerel starosti? |
| Prečo si smutný? | Soske sal smutno? |
| Prečo sa smeješ? | Soske asas? |
| Na čo to je? | Pre soste koda hin? |
| Kto tam ešte bol? | Ko sas mek odoj? |
| Kedy odchádzaš? | Kana džas? |
| Kde a kedy si to počul? | Kaj u the kana oda šunďal? |
| Kedy si to poslal? | Kana oda bičhaďal? |
| Kedy si ho videl naposledy? | Kana les dikhľal naposledy? |
| Kto je tá žena? | Ko hin odi džuvľi? |
| Koho si ešte videl? | Kas mek dikhľal? |
| O čo ide? | Pal soste džal? |
| Čo je ťa do toho? | So hin tut andro oda? |
| Kde bývaš? | Kaj bešes? |
| Kde tak asi býva? | Kaj avke bešel? |
| Kedy budú doma? | Kana ena khere? |
| Komu sa mám poďakovať za obraz? | Kaske majinav te paľikerel vašo kipos? |
| Čie je to auto? | Kaskero hin oda motoris? |
| Ako ďaleko je to odtiaľto? | Sar dur hin oda adarik? |
| Koľko ľudí je tam? | Keci manuša hine odoj? |
| Koľko chceš? | Keci kames? |
| Kedy sa stretneme? | Kana pes arakhaha? |
| Kde sa stretneme? | Kaj pes arakhaha? |
| Kedy a kde sa stretneme? | Kana the kaj pes arakhaha? |
| Kde si to našiel? | Kaj oda arakhľal? |
| Kde to položím? | Kaj oda te thovav? |
| Chcem sa ťa opýtať | Kamav tutar te phučel |
Základné rómske frázy – Bývanie
Vety, ktoré vám pomôžu sa zorientovať.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Kde bývaš? | Kaj bešes? |
| Bývam v strede mesta. | Bešav maškaro fors. |
| Bývam na sídlisku. | Bešav maškaro pro sidliskos. |
| Aká je tvoja adresa? | Savi hiňi tiri adresa? |
| Moja adresa je Ružová 5, Košice. | Miri adresa hiňi Ružová 5, Košice. |
| Máte veľký byt? | Hin tumen baro kher? |
| Nie, tri izby a kuchyňu. | Na, trin khera, the jekh kuchňa. |
| Na ktorom poschodí bývaš? | Pro savo poschodie bešes? |
| Bývam na prvom poschodí. | Bešav pro eršino poschodie. |
| Chceš vidieť náš byt/dom? | Kames te dikhel amaro kher? |
| Príď sa pozrieť na náš byt/dom. | Av te dikhel pro amaro kher. |
| Môžeme si niečo uvariť v kuchyni? | Šaj peske vareso tavas andre kuchňa? |
| Kde to je? | Kaj hin oda? |
| Je to blízko. | Hin oda pašes. |
| Je to ďaleko. | Hin oda dur. |
| Kde ma počkáš? | Kaj man užareha? |
| Počkám ťa doma. | Užarava tut khere. |
| Kde ťa mám počkať? | Kaj tut majinav te užarel? |
| Počkaj ma pred domom. | Užar man paš o kher. |
| Koľko stojí táto izba? | Keci mol ada kher? |
| Je to veľmi drahé. | Oda hin igen dragano. |
Základné rómske frázy – Rodina
Ak sa chcete dozvedieť viac o rodinnej situácii, použite tieto vety.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Máš muža? | Hin tut rom? |
| Máš ženu? | Hin tut romňi? |
| Áno, už desať rokov. | He, imar deš berš. |
| Máte deti? | Hin tumen čhavore? |
| Máme jedného syna a jednu dcéru. | Hin amen jekh čho the jekh čhaj. |
| Môj brat má ženu. | Mire phrales hin romňi. |
| Môj brat nemá ženu. | Mire phrales nane romňi. |
| Moja sestra nežije s mužom. | Miri pheň nadživel le romeha. |
| Svadba bude v marci. | Bijav ela andro marcos. |
| Kde bude svadba? | Kaj ela o bijav? |
| Moja manželka sa narodila v Jasove. | Miri romňi uľiľa Jasoste. |
| Koľko rokov má váš syn? | Keci beršengero hino tumaro čho? |
| Môj starší syn má jedenásť rokov. | Miro phureder čho hino dešujek beršeskero. |
| Nevedel som, že máš sestru. | Nadžanavas hoj tut hin pheň. |
| Môj syn veľmi rád športuje. | Miro čho igen rado športinel. |
| Dcéra rada varí. | E čhaj rado tavel. |
| Aký je? | Savo hino? |
| Aká je? | Savi hiňi? |
| Je veľmi vysoký/nízky. | Hino igen učo. |
| Je veľmi nízky. | Hino igen cikno. |
| Má dobrú postavu. | Hin les šukar postava. |
| Je to chudé dievča. | Hiňi šuki čhaj. |
| Jej priateľka je tlstá. | Lakeri baratkiňa hiňi thuľi. |
| Môj dedo je starý. | Miro papus hino phuro. |
| Jej zelené oči sú krásne. | Lakere zelene jakha hine šukar. |
| Môj brat je pekný muž. | Miro phral hino šukar rom. |
| Ja mám modré oči a on má hnedé. | Man hin kike jakha, la hin hňede. |
| On je škaredý. | Ov hino džungalo. |
Základné rómske frázy – Peniaze
Vždy dôležitá téma, ktorú rieši rómska komunita.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Ja som ešte v práci | Me som mek andre buči |
| Ja som v električke | Me som andre električka |
| Musím veľa pracovať | Mušinav te kerel but buči |
| Mám veľa práce | Hin man but buči |
| Kde pracuješ? | Kaj keres buči? |
| V úrade. Som sekretárka. | Pro urados. Som sekretarka. |
| Ona stratila zamestnanie. | Oj našaďa e buči. |
| Môj kamarát nemá prácu. | Mire baratos nane buči. |
| Koľko zarábaš? | Keci zarodes? |
| On je dôchodca. | Ov hino dvochodcas. |
| Čo keby sme išli spolu na obed? | So te geľamas khetane pro dilos? |
| Koľko to stojí? | Keci oda mol? |
| Prosíte si ešte niečo? | Kamen mek vareso? |
| Táto košeľa je lacná. | Ada gad nane dragano/hino dragano. |
| Táto košeľa je drahá. | Ada gad hino dragano. |
| Dajte mi ešte bielu košeľu. | Den man mek parno gad. |
| Máte červenú sukňu? | Hin tumen ľoľi rokľa? |
| To je veľmi drahé. | Oda hin igen dragano. |
| Chcela by som sa pozrieť na čiernu sukňu. | Kamavas bi te dikhel pe kaľi rokľa. |
| Toto si kúpim, ďakujem. | Ada peske cinava, paľikerav. |
| Zaplatím. | Počinav. |
| Od koho si dostal peniaze? | Kastar chudľal o love? |
| Kde si to kúpil, dostal? | Kaj oda cindžal, chudľal? |
| Koľko mám zaplatiť? | Keci majinav te počinel? |
| Auto sa pokazilo. | O motoris mosajija. |
| Zavolajte mi opravára. | Vičinen mange le opravaris. |
| Kedy to bude hotové? | Kana oda ela kisno? |
| O tri dni. | Palo trin džives. |
| Daj mi viac peňazí. | De man buter love. |
| Pavol pracuje najviac. | O Pavol kerel jekhbuter. |
Zamilované rómske frázy
Ak chcete vyjadriť lásku, toto sú tie správne rómske frázy.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Ľúbim ťa | Kamav tut |
| Ľúbiš ma? | Kames man? |
| Nechoď preč | Nadža ňikhaj |
| Ideme čítať | Džas te genel |
| Ideme jesť | Džas te chal |
| Ideme domov | Džas khere |
| Ideme von | Džas avri |
| Ideme spievať | Džas the džijavel |
| Daj mi pusu | Čumide man |
| Daj mi ruku | An o vas |
| Chcem, aby si bol šťastný | Kamav, hoj te aves bachtalo |
| Áno | He |
| Nie | Na |
| Nerob to | Naker oda |
| Ide mi o teba | Džal mange pal tute |
| Poď sem | Av ade |
| Poď ku mne | Av kemande |
| Rozumiem | Achajuvav |
| Nerozumiem | Naachajuvav |
| Bože môj | Devla miro |
| Čo chceš? | So kames? |
| Čo robíš? | So keres? |
| Čo sa stalo? | So pes ačhija? |
| Myslím na teba | Gondoľinav pre tute |
| Chcem byť s tebou | Kamav te el tuha |
| Láska moja | Kamiben miro |
| Môj život | Miro dživipen |
| Mária je najkrajšie dievča, aké poznám. | E Maria hiňi jekhšukarader čhaj sava prindžarav. |
| Dávaj na seba pozor. | Viďazin pre tute. |
| Najšťastnejší muž na svete. | Jekhbachtaleder murš pro svetos. |
| Verím ti. | Pačav tuke. |
| Veríme vám. | Pačas tumenge. |
Rómske frázy o počasí
Keď sa nemáte o čom baviť, počasie je dobrá téma.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Aké je počasie? | Savo hin idejos? |
| Nie je ti zima? | Nane tut šil? |
| Je pekný deň. | Šukar džives. |
| Je škaredý deň. | Džungalo džives. |
| Je veľmi teplo. | Igen tato. |
| Je veľmi zima. | Igen šil. |
| Fúka vietor. | Phurdel e balvaj. |
| Svieti slnko. | Sitinel o kham. |
| Je veľmi veľká zima. | Igen baro šil hin. |
| Bude búrka. | Ela burka. |
| Prší. | Del brišind. |
| Sneží a mrzne. | Del o jiv the faďinel. |
| Zober si kabát, bude pršať. | Le peske e guba, dela brišind. |
Rómske frázy o zdraví
V zdraví aj v chorobe, vždy je dôležité cítiť sa dobre.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Ako sa cítiš? | Sar pes irzines/ciťines? |
| Je chorý? | Hino nasvalo? |
| Bolí ho niečo? | Dukhal les vareso? |
| Dnes mi je lepšie ako včera. | Ada džives mange hin feder sar ič. |
| Som chorý. | Som nasvalo. |
| Som unavený. | Som unavimen. |
| Kašlem a som prechladený. | Khasav u mek som prechlaďimen. |
| Pichalo ma v chrbte. | Surinlas man andro dumo. |
| Mám asi teplotu. | Hin man talam horučka. |
| Bolí ma hrdlo. | Dukhal man o kirlo. |
| Zvracal, omdlel. | Čhankerlas, mengisajija. |
| Zomrel na rakovinu. | Muja pre rakovina. |
| Nech ide k lekárovi. | Midžal ko doktoris. |
| Spadol som a udrel som si koleno. | Pejom the demaďom peske e khoč. |
| Zlomil som si ľavú ruku. | Phagľom peske o balugno vast. |
| Zavolajte lekára. | Vičinen le doktoris. |
| Bolí ma hlava. | Dukhal man o šero. |
| Nechcem jesť. | Nakamav te chal. |
| Spím zle a potím sa. | Sovav namište the poťinav pes. |
| Bolia ma nohy. | Dukhan man o pindre. |
| Ťažko dýcham a silno kašlem. | Phares dichinav the zorales khasav. |
| Otvor ústa. | Phundrav o muj. |
| Nedýchaj, ľahni si. | Nadichin, pašťuv tuke. |
| Vezmeš si lieky, bude ti lepšie. | Leha peske o prašky, ela tuke feder. |
Rómske fŕazy v škole
Frázy, ktoré sa bežne dajú počuť v školských laviciach.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| v škole | andre škola |
| nová škola | nevi škola |
| žiak | školakos |
| Deti sa budú učiť čítať a písať. | O čhavore sikľona te genel the te irinel. |
| Budeme sa učiť aj novú pesničku. | Sikľuvaha the nevi džiji. |
| Kto zaspieva pesničku? | Ko džijavela džiji? |
| Eva má ťažkosti s matematikou. | La Eva hin pharipen la matematikaha. |
| Včera sme počítali do desať. | Ič genahas dži ko deš. |
| Zajtra sa naučíme básničku. | Tajsa sikľuvaha basňička. |
| Budeme písať nové písmená. | Irinaha neve pismena. |
| Ivan musí veľa písať. | O Ivan mušinel but te irinel. |
| Deti, poďme spievať! | Čhavale, džas te džijavel! |
| Deti, ideme von! | Čhavale, aven džas avri! |
| Deti, budeme čítať. | Čhavale, genaha. |
| Deti, budeme písať. | Čhavale, irinaha. |
| Deti, budeme počítať. | Čhavale, genaha. |
| Chcela by som pekne čítať a písať. | Kamavas bi šukares te genel the te irinel. |
| Keď budeš chodiť do školy, všetko sa naučíš. | Te phireha andre škola, sa sikľoha. |
| Príde pre teba brat? | Avela pal tute o phral? |
| Nakreslil si pekný obrázok. | Kreslinďal šukar kipocis (obrázkos). |
| Si veľmi šikovný. | Sal igen šikovno. |
| Odložte všetko do skrinky. | Othoven sa andre skrinka. |
| Vonku sa budeme hrať s loptou. | Avri pes bajinaha la loptaha. |
| Kto chce, môže tancovať a spievať. | Ko kamel, šaj khelel vaj džijavel. |
| Janko, prečo nechceš ísť von? | Janko, soske nakames te džal avri? |
| Miška, prečo nechceš spievať? | Miška, soske nakames te džijavel? |
| Oblečte sa. | Uren pes. |
| Vyzlečte sa. | Čhiven pes tele. |
| Prečo Jožko nechodí do školy? | Soske o Jožkus naphirel andre škola? |
| Pani Baloghová, Jožko by mal chodiť do školy. | Pani Baloghova, o Jožko by majinďahas te phirel andre škola. |
| Už tri dni nebol v škole. | Imar trin džives nasas andre škola. |
| Prečo ona nechodieva načas do školy? | Soske oj phirel nasik andre škola? |
| Prečo prichádzaš tak neskoro? | Soske aves avke nasik? |
| V pondelok ideme s celou triedou do kina. | Hetvine džaha caja triedaha andre mozi. |
| Príde Dežko do školy? | Avela o Dežkus andre škola? |
| Dežko bol s mamou u doktora. | O Dežkus sas la daha ko doktoris. |
| Všetky deti budú cvičiť. | Savore čhavore cvičinena. |
| Ja nechcem cvičiť! | Me nakamav te cvičinel! |
| Hovoríš pravdu? | Čačeste vakeres? |
| Sadni si a pozeraj sa, ako deti cvičia. | Beš tele u dikh, sar o čhavore cvičinen. |
| Zajtra budeš cvičiť s nami, dobre? | Tajsa cvičineha amenca, mište? |
| Mínus znamená odober. | O mínus hin hoj te odles. |
| Plus znamená pridaj. | O plus hin hoj te prithoves. |
| Aby si vedel, kedy je menej a kedy viacej, rozumieš? | Hoj te džanes kana hin frimeder u kana buter, achajos? |
| Štyri jablká je viac, ako jedno jablko. | Štar phaba hine buter sar jekh phab. |
| Jedno jablko je menej ako dve. | Jekh phab hin frimeder sar duj. |
| Naučíme sa počítať a budete vedieť v obchode nakupovať. | Sikľuvaha te genel u džanena andre bota te cinkerel. |
| Koľko stojí jeden rohlík? | Keci mol jekh kifľos? |
| Koľko stojí päť rohlíkov? | Keci mol panč kifľi? |
| Zahráme sa na obchod. | Bajinaha pes pre bota. |
| Gitka bude predavačka. | E Gitka ela botoškiňa. |
| Ondrej bude nakupovať a počítať peniaze. | O Ondrej cinkerela the genela o love. |
| Potom sa vymeníte, dobre? | Pajs pes čerinena, mište? |
| Napíšte slovíčka do zošita. | Irinen o lavora andro zošitos. |
| Píšte pomalšie a krajšie. | Irinen polokeder the šukareder. |
| Napíš to ešte raz. | Irin oda mek jekhvar. |
| Napíš na tabuľu svoje meno. | Irin pre tabula tiro nav. |
| Napísal si to dobre. | Irinďal oda mište. |
| Čo robí tvoja sestra? | So kerel tiri pheň? |
| Píše. | Irinel. |
| Povedz mamke, nech príde do školy. | Phen tradake mi avel andre škola. |
| Musím sa s ňou porozprávať. | Mušinav laha te vakerel. |
| Môže prísť zajtra? | Šaj avel tajsa? |
| Keď nemôže, ja prídem ku vám domov. | Te našti avel, me džava ke tumende khere. |
| Mamka sa stará o malú sestru a brata. | Mridaj merkinel pre cikňi pheň the pro phral. |
| Zajtra bude doma. | Tajsa ela khere. |
| Otec pracuje, nebude doma. | Mro dad kerel bučhi, naela khere. |
| Mamka vás bude čakať. | Mridaj tumen užarla. |
| Dobre, prídem a pohovoríme si. | Mište, avava a povakeraha peske. |
| Ktoré jazyky študuješ? | Save čhiba študines? |
| Kde je moja taška? | Kaj hiňi miri taška? |
Rómske frázy v kuchyni
Frázy, ktoré môžete použiť v rómskej kuchyni, reštaurácii alebo na oslave.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Kde budeme jesť? | Kaj chaha? |
| V reštaurácii. | Andre reštauracija. |
| Budete jesť aj polievku? | Chaha the zumin? |
| Nepoznám toto jedlo. | Naprindžarav ada chaben. |
| Máte zeleninu? | Hin tumen zelenina? |
| Pil si pivo? | Pijal lovina? |
| Chceš ešte niečo? | Kames mek vareso? |
| Nie som hladný. | Nasom bokhalo. |
| Som smädný. | Som somňašno/smedno. |
| Čo budeš piť? | So pijeha? |
| Prineste mi fľašu červeného vína. | Anen mange caklos joji mol. |
| Ďakujem, všetko mi chutilo. | Paľikerav, sa mange chuťinelas. |
| Teraz ideme jesť obed. | Kanake džas te chal o dilos. |
| Na obed sú buchty. | Po dilos hin buchti. |
| Jete radi buchty? | Chan rado buchti? |
| Umyte si ruky! | Thoven o vasta! |
| Budeme jesť pekne. | Chaha šukares. |
| Dobrú chuť. | Lačho chaviben. |
| Chutil ti obed? | Chuťinelas tuke o dilos? |
| Prečo si nejedol polievku? | Soske nachajal e zumin? |
| Ja nerád jem bielu polievku. | Me narado chav parňi zumin. |
| Mama varí lepšie jedlo. | Miri daj tavel feder chaben. |
| Rád jem mäso, zemiaky a kapustu. | Rado chav mas, kompira the armin. |
| Na Vianoce sme jedli ryby, šalát a kapustnicu. | Pre Karačoňa chahas mačhe, šalatos the arminakeri zumin. |
| Nepi studenú vodu! | Napi šilalo paňi! |
| Urobím teplý čaj, dobre? | Kerava tači teja, mište? |
Rómske frázy o hudbe
Hudobné frázy, ktoré môžete použiť na koncerte.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Kto to spieva? | Ko oda džijavel? |
| To je pekná pieseň. | Oda hin šukar džiji. |
| To spievaš ty? | Oda džijaves tu? |
| Pekne spievaš. | Šukares džijaves. |
| Pusti mi tú pieseň ešte raz. | Muk mange odi džiji mek jekhvar. |
| Nauč ma to spievať. | Sikav man oda te džijavel. |
| Zaspievajme si to spolu. | Aven džijavas oda khetane. |
| Kúpim si to CD-čko. | Cinava peske oda CD-čkos. |
| Rád/rada počúvam cigánske piesne. | Rado šunav romane džija. |
| Niektoré sú veľmi smutné. | Varesave hine igen žajošne. |
| O čom sa tam spieva? | Pal soste pes odoj džijavel? |
| Prelož mi to. | Prethov mange oda. |
| Pôjdeme na zábavu? | Džaha pro balos? |
| Kedy budú vystupovať? | Kana vistupinena? |
| Kedy/o ktorej začínajú? | Kecorendar kezdinen? |
| Kedy sa to končí? | Kana pes oda končinel? |
| Veľmi sa mi to páčilo. | Igen pes mange oda pačinlas. |
| Hrali výborne. | Bašavenas igen mište. |
| Cigánske hlasy | Romane hangi |
| Prečo už spolu nehráte? | Soske imar khetane nabašaven? |
| Poďme do Romathanu na premiéru. | Aven džas andro Romathan pre premiera. |
| O čom bude nová hra? | Palsoste ela nevi hra? |
| Hrá ešte v Romathane Žaneta? | Bajinel mek andro Romathan e Žaneta? |
| Prečo odišla? | Soske odgeja? |
| To je škoda, páčila sa mi, aj tebe? | Oda hin zijang pačinelas/tecinelas pes mange, the tuke? |
| Prídeme ešte niekedy? | Avaha mek varekana? |
| Rada chodím do divadla. | Rado phirav andro divadlos. |
| Rád chodíš do divadla? | Rado phires andro divadlos? |
| Musím zistiť, aký program má Maco Mamuko. | Mušinav pes te dodžanel, savo programos hin le Maco Mamuko. |
Rómske frázy pri telefonovaní
Frázy použiteľné pri telefonickej komunikácii.
| Slovensky | Rómsky |
|---|---|
| Chcem zavolať pánovi Baloghovi. | Kamav te vičinel le Balogoske. |
| Máte telefónny zoznam? | Hin tumen telefonno zoznamos? |
| Áno, tu je. | He, ade hino. |
| Kto volá? | Ko vičinel? |
| Volá Ervín. | Vičinel o Ervin. |
| Môžeš mi zavolať v stredu večer? | Šaj mange vičines stredone rači? |
| Aké je tvoje telefónne číslo? | Savo hin tiro telefonno samos? |
| Zavolaj mi zajtra. | Vičin mange tajsa. |
| Chcem hovoriť s tvojou sestrou. | Kamav te vakerel tira pheňaha. |
| Nie je doma. | Nane khere. |
| Mám jej povedať, aby ti zavolala? | Majinav lake te phenel hoj te vičinel tuke? |
| Už som jej volal dvakrát. | Imar duvar lake vičinďom. |
| Prosím, hovor hlasnejšie, nepočujem ťa. | Mangav tut, vaker zoraleder, našunďol tut. |
| Počkaj chvíľku. | Užar sikra. |
| Zavolaj mi. | Vičin mange. |
| Zavolám ti. | Vičinava tuke. |
| Zazvoň mi. | Brinkin mange. |
| Zazvoním ti. | Brinkinava tuke. |
| Zdvihni. | Kide upre. |